Slovenčina (Slovenská republika)Hungarian (formal)

Zlatý Hucul na Facebooku



Kde nás nájdete

Veľký Lél

Ostrov nesie názov podľa blízkej osady Veľký Lél, ktorá bola nazvaná podľa maďarského vojvodcu Lehela alebo Léla, popraveného v Nemecku v 10. storočí. Osada Veľký Lél aj ostrov samotný sú dnes súčasťou obce Zlatná na Ostrove (Csallóközaranyos).
Osada Veľký Lél sa kedysi pýšila farmou, krásnym parkom a do okolia rozvoniavajúcim liehovarom. Dnes je z neho len ruina s komínom a v osade je obývaných pár posledných domov. Miestni tu chovali kravy, kone, ovce, pestovali obilie a kukuricu.
Samotný ostrov bol prístupný len cez brod, preto bol vhodným a bezpečným pasienkom pre domáce zvieratá. V čase povodní, keď sa ostrov neraz ocitol takmer celý pod vodou poskytovali štvornohým obyvateľom útočiská lúky na pevnine v okolí dediny. Vlhké lúky a pasienky, ktoré sa u nás dali v minulosti nájsť na nížinách v okolí všetkých väčších riek boli veľmi rozšírené, pretože svojou úrodnosťou dokázali uživiť stáda domácich zvierat po celý rok. Neustály prísun úrodného bahna z Dunaja zabezpečoval rýchly rast trávy a širokolistých bylín. Pravidelné spásanie a kosenie sa zároveň postarali o malebný trávnatý ráz krajiny so vzácnou faunou a flórou.
Lužný les – tvrdý, jaseňovo-brestovo-dubový ale aj mäkký, vŕbovo-topoľový pokrýva takmer polovicu ostrova. Dnešná „pralesná“ rezervácia vznikla pôvodne na ochranu obrovskej hniezdnej kolónie volaviek popolavých. Ochrana kolónie sa bohužiaľ nestihla preniesť z papierov do reality, a tak sa stalo, že v čase vyhlasovania rezervácie prebiehala v jej okolí holorubná ťažba, a volavky sa odsťahovali na malý ostrovček na maďarskej strane Dunaja.
Ostrov je z jednej strany lemovaný v týchto miestach už veľmi širokým hlavným korytom Dunaja, a z druhej strany takisto relatívne širokým Veľkolélskym ramenom. Voda v ramene v minulosti nerušene tiekla, ale po reguláciách v 80-tych rokoch 20. storočia zostala prevažnú časť roka stojatá. Rameno teraz postupne zarastá ostricami a vŕbami od brehov a na voľnej hladine môžeme nájsť vzácnu kotvicu plávajúcu (Trapa natans). 

V rokoch 2004-2005 bol ostrov ako súčasť Chráneného vtáčieho územia SKCHVU007 Dunajské luhy zaradený do európskej siete chránených území Natura 2000. Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov s rozlohou 328,65 ha.
Veľkolélske lúky sú lemované mohutnými topoľmi a hlavovými vŕbami. Krajinársku hodnotu ostrovu pridávajú aj staré solitérne duby uprostred lúk.  
Na ostrove je od roku 2008 sedemdesiathlavé stádo dobytka. Títo oddávna prirodzení obyvatelia dunajských mokrých lúk a pasienkov dostali za úlohu zabezpečiť postupné vypásanie plôch zarastených bodľačím, nepôvodnou zlatobyľou a náletom inváznych drevín. Menej prístupné plochy a pichľavé kroviny sú zasa starosťou početného stáda oviec a kôz. Medzi bežnými hospodárskymi plemenami nechýbajú ani tradičné fajty z maďarskej pusty, sivé rohaté kravy (szürke marha) a čierne racka ovečky s dlhými zakrútenými rohami. Od roku 2010 sa postupne dokupovali huculské koníky, ktoré tak doplnili staronový vzhľad ostrova.

Zlatná na ostrove (Csallóközaranyos)

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1094, keď sa spomína ako Locus Aureus. Všetky názvy nám napovedajú, že sa tu už v dávnych časoch získavalo zlato. V Dunaji sa zlato ryžovalo od čias Keltov a skončilo sa až za predmníchovskej republiky. Vody Dunaja vytvorili v týchto miestach meander, v ktorého náplavoch sa usádzalo značné množstvo zlata. Dokonca aj dnes ten, kto má šťastie a cit v rukách, môže v piesku z brehu Dunaja vyryžovať pár zlatiniek.